ზაგრები: განსხვავება გადახედვებს შორის

[შემოწმებული ვერსია][შემოწმებული ვერსია]
შიგთავსი ამოიშალა შიგთავსი დაემატა
No edit summary
No edit summary
ხაზი 46:
|კატეგორია ვიკისაწყობში = Zagreb
}}
'''ზაგრები''' ({{lang-hr|Zagreb}}) — [[ხორვატია|ხორვატიის]] [[დედაქალაქი]] და ქვეყნის უმსხვილესი დასახლებული პუნქტი.<ref>{{cite web|title=Grad Zagreb službene stranice|url=http://www.zagreb.hr/|accessdate=20 June 2017}}</ref> მდებარეობს ქვეყნის ჩრდილო–დასავლეთით, მდინარე [[სავა|სავას]] გასწვრივ, მედვედნიკამთა მთისმედვედნიცას სამხრეთ კალთაზე. ზაგრები მდებარეობს ზღვის დონიდან დაახლოებით 122 მ (400 ფუტი) სიმაღლეზე.<ref>{{cite web|title=OSNOVNI PODACI O GRADU ZAGREBU|url=http://www1.zagreb.hr/zgstat/osnovni_stat_podaci.html|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Zagreb, Zagreb... – ZPR – FER|url=http://web.zpr.fer.hr/ergonomija/2004/hendija/geografski.htm|archive-url=https://web.archive.org/web/20070730134020/http://web.zpr.fer.hr/ergonomija/2004/hendija/geografski.htm|url-status=dead|archive-date=30 July 2007|accessdate=20 June 2017}}</ref> 2018 წელს ქალაქის სავარაუდო მოსახლეობამ 820 678 შეადგინა.<ref>https://www.zagreb.hr/UserDocsImages/arhiva/statistika/ZGubrojkama.pdf</ref> ზაგრების ქალაქური აგლომერაციის მოსახლეობის რაოდენობაა 1 086 528.<ref>{{cite web |url=https://www.zagreb.hr/UserDocsImages/gu%20za%20strategijsko%20planiranje/SRUAZ%202020%20_layout_ENG_digital.pdf |title=Zagreb Urban Agglomeration Development Strategy for the period up to 2020 |date= April 2018 |website= www.zagreb.hr |access-date=28 December 2019}}</ref> ქალაქში ხორვატიის მთლიანი მოსახლეობის დაახლოებით მეოთხედი ცხოვრობს.
 
ზაგრები არის მდიდარი ისტორიის მქონე ქალაქი, მისი ისტორია მომდინარეობს რომაული დროიდან დღემდე. ქალაქის მახლობლად მდებარეობდა უძველესი რომაული დასახლება „ანდაუტონია“.<ref>{{cite web|title=Arheološki park ANDAUTONIJA|url=http://www.andautonia.com/|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Arheološki park ANDAUTONIJA u Ščitarjevu – Arheološki muzej u Zagrebu|url=http://www.amz.hr/naslovnica/virtualna-setnja/arheoloski-park/arheoloski-park-andautonija-u-scitarjevu.aspx|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Povijest – Andautonija|url=http://andautonija.hr/povijest/|archive-url=https://web.archive.org/web/20120726004638/http://andautonija.hr/povijest/|url-status=dead|archive-date=26 July 2012|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Andautonija – Turistička zajednica Zagrebačke županije|url=http://www.tzzz.hr/mjesta/velika-gorica/andautonija/|accessdate=20 June 2017}}</ref> სახელი „ზაგრები“ პირველად ისტორიულ წყაოებში 1134 წელს ჩნდება. ზაგრები 1242 წელს გახდა სამეფო ქალაქი.<ref>{{cite web|title=Muzej grada Zagreba – 5. Slobodni kraljevski grad na Gradecu|url=http://www.mgz.hr/hr/postav/kraljevski_grad/|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Kralj Bela IV Gradecu izdao Zlatnu bulu kojom je postao slobodni kraljevski grad|url=https://narod.hr/kultura/kralj-bela-iv-gradecu-izdao-zlatnu-bulu-kojom-je-postao-slobodni-kraljevski-grad|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=slobodni kraljevski gradovi i trgovišta &#124; Hrvatska enciklopedija|url=http://www.enciklopedija.hr/natuknica.aspx?id=56666|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=slobodni kraljevski gradec – Grad Zagreb službene stranice|url=http://www.zagreb.hr/slobodni-kraljevski-gradec/39013|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Zlatna bula Bele IV. – Hrvatska enciklopedija|url=http://www.enciklopedija.hr/natuknica.aspx?ID=67295|accessdate=20 June 2017}}</ref> 1851 წელს ზაგრებს ჰყავდა თავისი პირველი მერი [[ჯანკო კამაუფი]].<ref>{{cite web|title=Zagrebački gradonačelnici – Grad Zagreb službene stranice|url=http://www.zagreb.hr/zagrebacki-gradonacelnici/15573|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Popis gradonačelnika grada Zagreba / ZGportal Zagreb|url=http://www.zgportal.com/o-zagrebu/zagrebacki-gradonacelnici/|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Izabran prvi zagrebački gradonačelnik u povijesti – 1851.|url=http://www.dnevno.hr/ekalendar/na-danasnji-dan/izabran-prvi-zagrebacki-gradonacelnik-u-povijesti-1851-57298/|accessdate=20 June 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=15. svibnja 1851. – tko je bio prvi gradonačelnik Zagreba? – narod.hr|url=https://narod.hr/kultura/15-svibnja-1851-tko-prvi-gradonacelnik-zagreba|accessdate=20 June 2017}}</ref>
 
==ზოგადი ცნობები==
ქალაქი გაშენებულია მდინარე [[სავა]]ზე, [[დუნაი]]ს შესართავთან, ჩრდილოეთის განედის 45,815° და აღმოსავლეთის გრძედის 15,98306°, ზღვის დონიდან 104 მეტრზე მედვედნიცას მთის მასივის ახლოს. კლიმატი კონტინენტურია, საშუალო წლიური ტემპერატურა +20 გრადუსი ცელსიუსია, ზამთრის საშუალო ტემპერატურა +1 გრადუსი ცელსიუსით. ფართობი 641,29 კვადრატული კილომეტრია. ქალაქ ზაგრებს გარეუბნებთან ერთად [[ჟუპანია|ჟუპანიის]] სტატუსი აქვთ ხორვატიის შემადგენლობაში, ქალაქის მერი მართავს, რომელსაც ქალაქის ასამბლეა ირჩევს.
კლიმატი კონტინენტური, საშუალო წლიური ტემპერატურა +20 გრადუსი ცელსიუსით, ზამთრის საშუალო +1 გრადუსი ცელსიუსით.
 
დრო — საშუალოევროპული, გრინვიჩი +1. ფართობი — 641,29 კმ².
 
ქალაქ ზაგრებს გარეუბნებთან ერთად [[ჟუპანია|ჟუპანიის]] სტატუსი აქვს ხორვატიის შემადგენლობაში, ქალაქის მმართველობას მერი ახორციელებს, რომელსაც ქალაქის ასამბლეა ირჩევს.
 
==ტრანსპორტი==
ზაგრებში მდებარეობს ტრანსპორტის დაქსაქსული ცენტრი. ქალაქიდან ოთხივე მიმართულებით გადის მსხვილი საგზაო მაგისტრალები. [[რკინიგზა]] ზაგრებს ქვეყნის უმსხვილეს ქალაქებთან და [[ევროპა|ევროპის]] სხვადასხვა ქვეყნებთან აკავშიკრებს. ქალაქის ცენტრში მსხვილი სარკინიგზო და საავტობუსო სადგურებია განთავსებული.
ზაგრების აეროპორტი ქალაქიდან 17 კილომეტრში მდებარეობს. მგზავრთა ნაკადი წლიურად საშუალოდ 2 მლნმილიონი ადამიანია.
 
ქალაქში კარგად არის განვითარებული [[ტრამვაი]]სა და [[ავტობუსი]]ს ხაზები, ასევე [[ფუნიკულიორი]]ს ხაზი ქალაქის ისტორიულ ნაწილში, რომელიც ქვედა და ზედა ქალაქს აკავშირებს. შემუშავებულია მსუბუქი მეტროპოლიტენის აშენების გეგმა. მშენებლობის კონკრეტული ვადები განსაზღვრული არ არის.
 
===გზები===
ზაგრებში ხორვატიის ხუთი მთავარი მაგისტრალი მდებარეობს. გზატკეცილი A6 განახლდა 2008 წლის ოქტომბერში და მიემართება ზაგრებიდან [[რიეკა|რიეკაში]] და შედის პან-ევროპულ დერეფნის ნაწილში. განახლება დაემთხვა A4- ზე მდინარე [[მურა|მურაზე]] ხიდის გახსნას და უნგრეთის M7- ის დასრულებას, რის შედეგადაც რიეკასა და [[ბუდაპეშტი|ბუდაპეშტს]] შორის პირველი ავტომაგისტრალის დერეფანი გაიხსნა.<ref name=arz>{{cite web|url = http://www.product-of-croatia.com/vijest.php?broj=1499|title = From Zagreb to Rijeka in an hour|date = 22 October 2008|accessdate = 11 November 2008|work = Product of Croatia|url-status =|archiveurl = https://web.archive.org/web/20110715120400/http://www.product-of-croatia.com/vijest.php?broj=149 |archivedate = 15 July 2011
}}</ref> ორივე მაგისტრალს აკონტროლებენ „Hrvatske autoceste“ და „Autocesta Rijeka - Zagreb“.
 
გზატკეცილი A3 (ყოფილი სახელწოდებით ბრატსტო და ჯედინსტვო) არის ხორვატიის უძველესი მაგისტრალი.<ref name="bratstvo-enotnost">{{cite web|publisher=Zbirka.si |url=http://www.zbirka.si/ |archive-url=https://web.archive.org/web/20160311035630/http://www.zbirka.si/ |url-status=dead |archive-date=11 March 2016 |title=PRAZNOVANJE ROJSTNEGA DNE ZA OTROKE – NASVETI! |trans-title=Brotherhood and Unity Motorway |language=Slovenian|accessdate=27 August 2015}}</ref><ref name="RTS-vremeplov">{{cite web |publisher= Radio Television of Serbia|url= http://www.rts.rs/page/stories/sr/story/125/Društvo/602651/Vremeplov+(1.4.2010).html |title= Vremeplov
|trans-title= Time machine|language= Serbian |date= 1 April 2010 |accessdate= 17 August 2015}}</ref> A3 წარმოადგენს პან-ევროპული დერეფნის X-ს ნაწილს. მაგისტრალი იწყება ბრეგანას სასაზღვრო გასასვლელთან, გაივლის ზაგრებს და შემდგომ გადის ბაიაკოვოს სასაზღვრო გადასასვლელთან. იგი გრძელდება სამხრეთ-აღმოსავლეთ ევროპაში, [[ახლო აღმოსავლეთი|ახლო აღმოსავლეთის]] მიმართულებით.<ref name="HAC-A3-prospekt">{{cite web |publisher=Hrvatske autoceste |url=http://www.hac.hr/files/file/brosure/A3_hr.pdf |title=Autocesta A3 – Bregana–Zagreb–Lipovac |trans-title=Motorway A3 – Bregana–Zagreb–Lipovac |date=3 July 2006 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110220231220/http://www.hac.hr/files/file/brosure/A3_hr.pdf |archivedate=20 February 2011 |accessdate=21 June 2017}}</ref>
 
გზატკეცილი A2 დერეფნის Xa- ის ნაწილია.<ref name=corridors>{{cite web|url= http://www.seetoint.org/index.php?option=com_rubberdoc&view=doc&id=6&format=raw|title= South East Europe Core Regional Transport Network Development Plan|date=May 2006|accessdate= 13 November 2008|work= South-East Europe Transport Observatory}}</ref> იგი ქმნის ზაგრებსა და [[დასავლეთ ევროპა|დასავლეთ ევროპას]] შორის უწყვეტ საავტომობილო გზას.<ref name=2000loan>{{cite web|url= http://siteresources.worldbank.org/INTCUSTOMPOLICYANDADMIN/Resources/615371-1115072495642/P070088_PAD.pdf|title= Project appraisal document on a proposed loan to the Republic of Croatia|date= 27 September 2000|accessdate= 13 November 2008|work= he World Bank}}</ref> მაგისტრალი A4 იწყება ზაგრებში და მიემართება უნგრეთში გორიჩანის სასაზღვრო გადასვლამდე. სატრანსპორტო საშუალებები ხშირად იყენებენ ზაგრების გარშემო განთავსებულ მაგისტრალს.<ref>{{cite web|title=Autocesta koja koči Hrvatsku|url=http://www.ncs.hr/hr/autocesta_koja_koci_hrvatsku/11758/7_2|accessdate=20 June 2017}}</ref> რკინიგზა და გზატკეცილი A3, რომელიც მდებარეობს მდინარე სავას გასწვრივ, არის ქვეყნის ყველაზე დატვირთული სატრანსპორტო დერეფანი.<ref name=zageb_tran>{{cite web|url=http://www.zagreb-life.com/travel/travel.php|title=Zagreb Transportation|accessdate=2 July 2006}}</ref>
 
== კლიმატი ==
მოძიებულია „https://ka.wikipedia.org/wiki/ზაგრები“-დან